MÔJ TANEČNÝ I ŽIVOTNÝ PRÍBEH
Ako sa tanec stal pre mňa veľkou inšpiráciou, motiváciou i stimuláciou, prekonávaním svojej komfortnej zóny, až som sa dostal na vrchol. Nebolo tomu tak stále, pretože ...
KDE BOLO, TAM BOLO...
Keď som bol prvýkrát na kurze spoločenských tancov, mal som 20 rokov, čo je v športovej terminológii považované za „veľmi neskoro“. Dovtedy som s tancom nemal vôbec nič spoločné.
Ani som nevedel, že nejaký tanec existuje.
Lektorka Zuzka začala vysvetľovať základné figúry. Keď som ich začal opakovať, cítil som sa ako úplné drevo, bez pohybového či rytmického talentu a ešte k tomu aj moja hanblivosť s introvertnosťou a nízkeho sebavedomia. A keďže som tancoval prvýkrát s neznámymi a peknými ženami, doslova som z nich čítal: „Nováčik, zasa si nezatancujem. Vôbec mu to nejde. Nudím sa pri ňom.“ Prvá hodina dopadla pre mňa hotovou pohromou. Informácie, ktorým som možno aj rozumel, nešli prepojiť s nohami. Pravdupovediac, 99 % chlapov by už na ďalšiu hodinu ani neprišlo. Ale mňa ...
... tanec niečím silno priťahoval. Nevedel som to definovať, čo to je, ale nechcel som to zabaliť. Túžba bola silnejšia, ako myšlienka, že skončím. Preto mi bolo jasné, že ak sa chcem naučiť tancovať, bude treba urobiť niečo naviac, ako len tancovať na kurze. Začal som preto aplikovať 3 veci, ktoré ma v tú chvíľu napadli a boli pre mňa možným prínosom.
Nič svetoborného, či prelomového, čo tu ešte nebolo. Po absolvovanej hodine kurzu som vytiahol pero a papier a začal som si spisovať poznámky a ešte v ten deň (a nasledujúce dni) som začal so svedomitým tréningom doma.
Aby som si spravil pozitívny návyk na tanec, išiel som do toho s úsmevom na tvári.
Po dvoch mesiacoch sa stalo niečo nečakané. Lektorka Zuzka po hodine prišla ku mne a opýtala sa niečo, čo zmenilo celý môj život: „Tomáš, vidím, že si sa počas kurzu zlepšil a ženy s tebou rady tancujú. Nechceš sa pridať k profesionálom?“ V tú chvíľu som vyletel do výšin, lietal som v oblakoch, ako by som práve vyhral miliardu Eur.
S radosťou a pokorou som odpovedal: „Bude mi potešením pripojiť sa k profesionálom.“
Tréningy u profesionálov boli intenzívne, technicky náročné, zároveň učenie sa nových choreografií, a že ich na začiatok bolo. Nedostatky, ktoré som si uvedomoval, sa tu začali veľmi rýchlo ukazovať a prehlbovať. Zrazu mi vnútorný hlas hovoril: „Som tu správne? Čo tu robím? Veď na to nemám. Pozri sa, ako tancujú ostatní. Oni sú úplne iná liga ako ty!“
Hodiny boli systematické a s jasným cieľom. Bol som vedený krok za krokom, ako sa stať tanečníkom. Keď som sa chcel niečo opýtať, nedokázal som to. Také bolo moje sebavedomie podlomené. Už mi nepomáhali ani moje 3 pomôcky mimo tréningov. Začal som byť zúfalý. Nevedel som, ako ďalej. Tanečné drevo som už také nebol, ale predstava tancovať krásne a elegantne bola na svetelné roky ďaleko. Obzvlášť tancovať na hudbu. Po troch mesiacoch som sa ocitol na prvej súťaži. Bolo jasné, že skončím medzi poslednými. No dalo mi to veľa. Po tejto súťaži bola možnosť začať trénovať individuálne s trénermi. Okamžite som sa do toho s tanečnou partnerkou Ninou pustil. Zrazu prišli tie informácie, ktoré som potreboval k vyriešeniu mojich veľkých nedostatkov a začal som ich mimo tréningov aplikovať.
Po kratšom čase prišiel krutý fakt. Nina bola odomňa o dosť nižšia, čo mi v štandardných tancoch začalo robiť veľké problémy. Obzvlášť v tangu, kde partner je ešte o nejaký kus nižšie ako v ostatných tancoch. Bolo nevyhnutné, ak som si nechcel "odpáliť" kĺby, sa s ňou tanečne rozísť a nájsť si výškovo podobnú. Za krátku dobu prišla Kika, no časovo som do toho dával viac. Žiaľ, aj s touto som sa po 3 mesiacoch rozišiel. Po nej prišla ešte Nika s rovnakým problémom. Povedal som si, že tanečnú partnerku si už zvolím ja sám, keby aj vedenie nesúhlasilo. Prišla možnosť výberu dvoch žien. Dal som na svoj inštinkt a urobil som to najlepšie, čo som v tú chvíľu mohol, pretože s Leou tvoríme tanečný pár dodnes.
Rok akoby strateného času, kedy to bolo o učení nových choreografii, technike a zosúladeniu sa s novou partnerkou.
Ale predsa len to malo svoje pozitíva, a síce naučilo ma to lepšie komunikovať, systematizovať jednotlivé informácie tak, aby dávali zmysel.
Zmenou práce prišli aj lepšie finančné podmienky, nové smerovanie a znovuobjavená túžba začať tancovať. K spoločenským tancom som sa už nechcel profesionálne vrátiť, chcelo to novú výzvu, niečo, čo som ešte nevedel. A výzva nenechala na seba dlho čakať.
Na Silvestra roku 2017 som si povedal, že ak mi nikto nezavolá, ostanem doma. O 18:30 mi volá kamarát Jozef, či nepôjdem s ním na jednu tanečnú akciu, kde sa tancuje salsa, bachata a kizomba. Bez váhania som povedal: „Jasné, idem do toho.“
Keď sme prišli na miesto, zložil som si veci a išiel sa zoznámiť s novými ľuďmi. Po nejakej chvíli začala hrať hudba. Pozval som do tanca jednu ženu a tak som ju začal viesť na bachatu, na ktorú som vedel dokopy asi 5 figúr. A tie som „mlel“ stále dookola na celú pesničku. Trvalo len malú chvíľku, keď som opäť videl ten ženský pohľad nudy a netanečného záujmu.
Pre mňa to bolo opäť frustrujúce, cítil som sa neschopný a bezmocný. Po pesničke som si sadol a rozobral som si, čo sa stalo. A v tú chvíľu sa mi rozžiarila žiarovka nad hlavou. Presne to je tá výzva, na ktorú čakám a to som ešte pred troma hodinami ani netušil, že táto akcia vôbec je.
Po tejto silvestrovskej akcii som po dlhej dobe zavolal Lei, že či pôjde do toho so mnou sa naučiť salsu a bachatu. S radosťou odpovedala áno a tak sme začali intenzívne hľadať možnosti v Nitrianskom kraji.
Nakoniec sme sa rozhodli pre Nitru u lektorky Zuzky (nie, nie je to tá istá ako z úvodného kurzu spoločenských tancov 😀 ).
Keď sme nastúpili na jej začiatočnícky kurz, po hodine k nám prišla a povedala nám, že nás presúva k pokročilejším. Mňa to príjemne prekvapilo a nabudilo ešte viac na sebe makať spolu s Leou. Začiatky boli trochu stratené z nášho pohľadu, ale dobehli sme to rýchlo vďaka tancovaniu mimo kurzov. To už bol rok 2019, takže kamerovanie figúr bolo normálnou vecou. Veľmi mi to urýchlilo čas namiesto písania si poznámok po kurze.
Potom Zuzka každý mesiac organizovala párty, kde to poriadne žilo. Ja som si tieto párty nesmierne užíval a zoznámil som sa s nespočet novými super ľuďmi. Za celý ten čas, čo tancujem, som mal česť pozvať stovky žien do tanca a to nehovorím o tom, že niektoré si nenechajú ujsť príležitosť si so mnou zatancovať a pozvať do tanca mňa. 😉
Prišlo však niečo nečakané...
Celý svet to zasiahlo a zasiahlo to aj mňa v tom zmysle, že som nemohol chodiť na kurzy a tancovať s Leou. Začalo mi to veľmi chýbať. Aj keď bola situácia proti mne, vždy mám možnosť voľby rozhodnúť sa. A tak som začal hľadať alternatívy. Celý svet sa ponoril do online sveta a ja s ním. Len v inom kontexte, znamená, nie v sociálnom, ale pracovaním na sebe a prehlbovať svoje tanečné poznatky a rozširovať svoje tanečné portfólio. Každý deň som venoval tancu hodinku a učil sa sólo choreografie na latino hity. Za dva mesiace, keď to zosumarizujem, som vedel tancovať 16 choreografií, čo je v priemere za týždeň dve choreografie o celkovej dĺžke cca 8-9 minút.
A tu mi to celé začalo dávať zmysel. Skladačka je kompletná a v hlave sa mi začala tvoriť myšlienka učiť tanec inak, inak v tom, ako som začínal ja. Ja som začal tancovať z druhého konca, a síce najskôr tancovať v páre, potom vedieť choreografie, aby som viedol partnerku a až nakoniec tancovať sólo, aby som vedel ovládať svoje telo a čo s ním robím.
Prešiel som si neskutočnou cestou, aj keď som nemal tanečný, pohybový a rytmický talent. Vďaka správnym informáciám a ich aplikovaniu, veľkej dávke trpezlivosti, vytrvalosti a udržovaniu sa v pozitívnej nálade, som to dokázal.
Stal som sa tým, kým som chcel, a to tanečníkom (mám za sebou nespočet súťaží, vystúpení a otváraní plesov), choreografom (niekoľko zaľúbených párov som pripravil na ich vysnený svadobný tanec, či príprava ľudí na zábavy, oslavy a plesy), koučom a mentorom (organizoval som v spolupráci s obecnými úradmi projekt „Spoločenské tance v tvojej obci“ a neoceniteľné skúsenosti som získal v dvoch divadelných hrách, ktoré zožali veľký úspech vypredaním Divadla Andreja Bagara v Nitre, kde som mal za úlohu vymyslieť mnoho choreografií a naučiť účinkujúcich to odtancovať tak, aby sa cítili pri tom skvelo a prehĺbili ešte viac svoje divadelné postavy).
ČO TO ZNAMENÁ PRE TEBA?
Zbystri pozornosť, lebo mám pre teba SKVELÚ SPRÁVU!
A tá správa znie, že tancovanie sa dá naučiť s radosťou, ľahkosťou a s eleganciou, hoci nemáš ani štipku pohybového talentu, aj keď sa cítiš ako úplné drevo, aj keď nepočuješ rytmus v hudbe, zároveň nechceš pri tom zbytočne cestovať desiatky kilometrov a strácať tak svoj drahocenný čas.
Vytvoril som UNIKÁTNY SYSTÉM,
v ktorom ťa prevediem od prvých tanečných krokov až po atraktívne choreografie, ktoré ťa nabijú optimizmom, skvelou energiou, novou vlnou sebavedomia, sexepílu, čím si začneš do svojho života priťahovať nové situácie i nových ľudí.
Vďaka tomuto systému si už nebudeš vedieť predstaviť život bez tanca, lebo...
♥ TANEC JE ŽIVOT! ♥
